Čunovo.info

Rozhodnutie Ústavného súdu SR nám umožňuje obrátiť sa na európske súdy. Pre TASR to v reakcii na rozhodnutie ústavného súdu uviedol v mene predstavenstva Rádu svätého Benedikta so sídlom v Komárne hospodár Juraj Szalay. V kauze išlo o reštitučný nárok rádu na nehnuteľnosti v bratislavskej mestskej časti Rusovce.

Benediktíni nesúhlasia s tým, že ústavný súd odmietol ich sťažnosť ako subjektu namietajúceho porušenie svojho základného práva vlastniť majetok a zaručujúceho dedenie. Súd takto rozhodol 30. októbra a tento dokument bol rádu doručený 24. novembra. Szalay doplnil, že to bolo po viac ako 25 mesiacoch od podania sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave a takmer po 14 rokoch od uplatnenia si zákonných reštitučných nárokov v zmysle slovenského práva. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že v SR nebola ochota vyriešiť tento spor. Budú o ňom rozhodovať síce v rámci Európskej únie, ale mimo slovenského územia, povedal.

Rád so sídlom v Komárne sa už v minulosti vyjadril, že sa obráti na medzinárodný súd v prípade, ak súdny spor dopadne v jeho neprospech. Chce tak urobiť v zmysle závetu belgickej princeznej Stefanie, manželky kniežaťa Elemíra Lónyaya, ktorá v ňom benediktínom odkázala majetok. Zomrela v roku 1945.

Sťažnosť z 2. októbra 2006 sa týkala nároku cirkevného subjektu na reštitúcie nehnuteľností v katastrálnom území Rusovce, ktorému Okresný súd Bratislava V a neskôr aj Krajský súd v Bratislave nevyhovel. Z odôvodnenia ÚS SR okrem iného vyplýva, že sťažovateľ iba zopakoval podstatnú časť argumentácie, s ktorou sa už dostatočne vysporiadal krajský a pred ním aj okresný súd. Ten, pripomína sa v komuniké, v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne objasnil dôvody, pre ktoré sa stotožnil s názorom okresného súdu.

Ústavný súd pritom pripisuje rozhodujúci význam predovšetkým záveru prijatému krajským súdom, že výzva sťažovateľa na vydanie nehnuteľností z 10. decembra 1994 neobsahovala náležitosti ustanovené v zákone Národnej rady SR o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam platnom v relevantnom čase, a “preto ju treba považovať za nulitnú”.

Ústavný súd, zdôrazňuje sa ďalej v komuniké, v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že k reštitúcii ako obnoveniu pôvodného právneho stavu podľa zákona č. 282/1993 Z. z. mohlo dôjsť iba za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok. V opačnom prípade vlastníkom ostáva naďalej podľa zákona povinná osoba. O takýto prípad išlo aj v danej veci.

Krajský súd v Bratislave, ako uviedol pre TASR jeho hovorca Pavol Adamčiak, 15. júna 2006 v právnej veci navrhovateľa Rád sv. Benedikta Komárno proti odporcovi SR – Slovenský pozemkový fond o vydanie nehnuteľnosti na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 3. mája 2005 rozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okresný súd Bratislava V 3. mája 2005 v tejto právnej veci rozhodol tak, že návrh Rádu sv. Benedikta zamietol.

V súdom spore išlo o kaštieľ v Rusovciach s príslušenstvom, parkom, záhradou a zastavanou a nezastavanou pôdou. Na Slovensku je časť z bývalého majetku s celkovou rozlohou asi 2400 hektárov, ďalšia časť sa nachádza aj v Rakúsku, ktorú benediktíni vlastnia už od roku 1950.

Okresnému súdu Bratislava V bol spor ako miestne príslušnému súdu postúpený 18. marca 2002. Bolo vytýčených sedem pojednávaní, rozhodovalo sa o dvoch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia a robilo sa dokazovanie podľa návrhov účastníkov. Posledné pojednávanie sa konalo vo februári tohto roka. Rád ho žiadal odročiť na neurčito s tým, že mieni vyčkať na rozhodnutie ÚS SR o jeho sťažnosti podanej v inej podobnej veci a urobiť procesný návrh ohľadom účastníkov konania na strane odporcu.

Prezident SR Ivan Gašparovič 23. augusta pre TASR uviedol, že kaštieľ a park v Rusovciach má slúžiť reprezentácii Slovenska. Vláda i ministerstvo kultúry majú záujem, aby bol kaštieľ zreštaurovaný.

Szalay tvrdí, že rád ponúkol na prenájom zrekonštruovaný kaštieľ na reprezentačné účely prezidentovi SR, parlamentu i vláde na 300 dní v roku, 60 dní by v ňom boli kultúrne a päť alebo šesť dní cirkevné podujatia.

(zdroj: tasr)

Podľa niektorých informácií sa objavili snahy o ohradenie Rusoveckých jazier. Má tu vraj vyrásť komerčný rekreačný areál na ploche viac ako 30 hektárov, chýbať nemajú ani obytné domy. Starosta Rusoviec Dušan ANTOŠ však tvrdí, že miestnej časti sa zatiaľ neohlásil žiadny investor so zámerom v oblasti jazier.

- Nie je mi známe, že by mal niekto zámer „vo veľkom” zasahovať do oblasti Rusoveckých jazier. Okolie jazier vlastní štát, čiže Lesy SR. Čo sa týka nakladania s majetkom štátu, nemáme žiadnu možnosť ovplyvniť tento proces. Určite by bolo dobré a bol by som rád, keby aspoň časť jazier mohla vlastniť obec, aby sa garantoval prístup verejnosti.

Súhlasili by ste teda s ohradením pozemku a jazier?

- S oplotením pozemkov pri jazerách by som v podstate súhlasil, ale len v prípade, že by jazerá slúžili verejnosti na kúpanie, resp. na rekreáciu. Myslím si však, že časť areálu by mala byť prístupná aj bez oplotenia.

Ak by ste si mali určiť podmienky na povolenie výstavby, čo by musel investor dodržať?

- Už niekoľkokrát som sa vyjadril, že brehy jazier treba skultivovať a prispôsobiť službám občanov, aby sa z jazera spravilo kúpalisko s určitými pravidlami. Preto mestská časť Rusovce iniciovala zmenu územného plánu pri jazerách. Veľmi by ma mrzelo, keby mestská časť nemala na jazerá dosah, aby mohli slúžiť verejnosti. Čo sa týka budúceho vzhľadu jazier, je potrebné vypracovať štúdiu, ktorá sa musí prerokovať na úrovni našej samosprávy a vo verejnosti.

Zaregistrovali ste už v minulosti pokusy ohradiť jazerá s cieľom vybudovať rekreačno-oddychovú zónu?

- Nezaregistroval som, že by niekto chcel oplotiť areál. Niektorí podnikatelia mali snahu budovať pri jazerách iba stánky s občerstvením.

Aké plusy a aké mínusy by mohlo takáto zóna Rusovciam priniesť?

- Vybudovanie oddychovej zóny by prinieslo viac plusov, keďže v súčasnosti sú jazerá neupravené a znečistené. Práve takouto reguláciou by sme dosiahli určitý režim, aby sa ľudia cítili prijemne nielen pri návšteve jazier, ale aj ich okolia. Jazerá dnes neslúžia len nám Rusovčanom, ale všetkým Bratislavčanom, a tak by to malo aj zostať.

(zdroj: banoviny.sk / Dušan Blaško)

Nový investičný zámer môže ohroziť prístup radových občanov nielen k Rusoveckému jazeru, ale aj na dlhý úsek rekreačnej zóny pri Dunaji, a na súkromné parcely v Čunove!

Podľa našich informácií, Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave rozhoduje o žiadosti Lesného závodu Palárikovo o výmene častí Chránenej krajinnej oblasti Lužné lesy v majetku štátu za súkromné lesné pozemky, ktorých lokalizáciu sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.

Investor zastúpený podnikateľom J. J. má s podobnou aktivitou už skúsenosť – vymenil časť pozemkov pri Rusovciach za rovnakú výmeru v Líščom údolí. Obchádza sa tak pravidlo, že štátny lesný fond nesmie predávať pozemky.

V tomto prípade však ide o viac. Je to ohrozenie celistvosti chráneného územia, ktoré je aj v európskom zozname Natura 2000 a zároveň o prerušenie rekreačných trás z Bratislavy do Čunova, o zamedzenie prístupu vlastníkov lesných plôch v tomto území, o zneprístupnenie Rusoveckého jazera, ako aj oblasti Ostrovné lúčky pri Čunove.

Investor má údajne v úmysle vymenené plochy ohradiť a vnútri areálu stavať obytné domy a zriadiť komerčný rekreačný areál na ploche prevyšujúcej tridsať hektárov. Ten by mal zaberať aj neverejnú komunikáciu popri hrádzi aj derivačný kanál, ktorý investor tiež hodlal kúpiť, hoci podľa ústavy vodné toky nemožno privatizovať.

Podivné je, že tento tok je v súčasnosti vedený ako majetok magistrátu, čo je tiež v rozpore s tým, že vodné toky sú výlučným a nescudziteľným majetkom štátu Hoci sa o veci ešte len rokuje, Čunovčania sa obávajú, že staviteľ začne stavať v areáli načierno a už na budúci rok nebudú Ostrovné lúčky verejne prístupné. Vraj niečo podobné sa už stalo a chvíľkový mediálny rozruch podnikatelia vždy ľahko prekonajú, rovnako ako ľahko zaplatia pokuty za čiernu stavbu. Pozoruhodné je, že medzi ľuďmi vládne istá obava vyjadriť sa inak, ako inkognito.

Neverejne sa k veci vyjadrili aj občianske ochranárske združenia, ich postoj je len trošku optimistickejší – uvádzajú, že v časti ohrozených lokalít je vyhlásený taký stupeň ochrany, ktorý nedovoľuje ich prevod do súkromných rúk. Stanovisko Lesov SR na našu otázku týkajúcu sa kauzy Rusoveckého jazera sme do uzávierky nedostali.

Po krátkej odmlke, ktorá bola využitá na prestavbu interiéru galérie DANUBKA v Bratislave – Rusovciach, v sobotu 18.10.2008, sa sprístupňuje pre verejnosť ďaľšia, tentoraz predajná výstava výtvarných diel akademického maliara Mariána Oravca (grafiky-lept, mezzotinta) a insitného maliara Petra Chobota (rôzne techniky). Vstupné do galérie je 30,1260 Sk ( 1 Euro), ktoré však bude možné využiť na úhradu konzumného v nefajčiarskej kaviarni, ktorá je novou, integrovanou súčasťou galérie. Bude tu postupne zavedený predaj kníh z oblasti histórie a umenia, ako aj detskej literatúry. Galéria je otvorená denne, okrem pondelkov, od 16°° do 22°° h. Výstava potrvá do konca roku 2008.

(zdroj: rusovce.info)

Jubilejný desiaty ročník Rímskych hier, ktorý sa uskutoční v sobotu 20. septembra v antickej Gerulate v bratislavských Rusovciach, bude venovaný súčasným rodinám a rodinným stretnutiam starých Rimanov.

Ako pre agentúru SITA uviedla Beáta Husová z Múzea mesta Bratislavy (MMB), podujatie je oslavou minulých civilizácií, pričom rodičia s deťmi budú od 10:00 do 18:00 súťažiť v rôznych disciplínach.

“Budú napríklad rozoznávať bylinky a ovocie, naučia sa prstami počítať po rímsky, spoznajú tajomstvá latinských citátov či ženských pomenovaní. Tiež budú točiť kruhy, líčiť sa ako v starom Ríme alebo obliekať a zavinovať do rímskeho národného odevu – do tógy,” spresnila. Pre návštevníkov je pripravený aj jedálniček starých Rimanov a ukážka hudby, ktorá by sa podľa Husovej mohla podobať na tú rímsku.

Súťaže budú priebežne vyhodnocovať a odmeňovať. “Pre absolútneho víťaza, ktorý získa v súťažiach najviac bodov, sú pripravené zaujímavé darčeky s rímskou tematikou,” dodala. Návštevníkov a súťažiacich bude počas celého dňa zabávať Patrícia Jariabková – Garajová. Akcia patrí k sprievodným podujatiam osláv 140. výročia založenia MMB.

(zdroj: sita)